V živote človeka sú vrcholy plné slnka a nádherných výhľadov a tiež hlboké doliny a tmavé jaskyne so svojimi chladnými zákutiami. To čo je v nás, dávame a zanechávame tak zároveň aj v ľuďoch, ktorých sme stretli , a ktorí s nami prežili rôzne obdobia našej životnej púte. Tieto zážitky sú však jedinečné a osobité, s rukopisom vlastným toho, kto dáva a zároveň aj toho, kto prijíma. Robiť z nich sumár a vyhodnotenie je nemožné. No je to niečo, čo nám nik nevezme a navždy zostane v nás.
Preto, keď človek odchádza z tohto sveta, nastáva chvíľa zamyslenia sa nad jeho životom a vzťahmi, ktoré tu mal a ktoré tu ostanú aj keď jeho už nebudeme mať možnosť stretnúť osobne.
Pán OTTO Krajňák , známejší však pod prezývkou EČI, sa narodil mame Márii a otcovi Michalovi 1.januára 1925 v Kežmarku, ako piate z ôsmich detí. V rodnom Kežmarku vychodil Základnú školu, aj Učňovskú školu , obe s vyučovacím jazykom nemeckým. Vyučil sa za čalúdnika.
Popri trénerskej činnosti v miestnej telovýchovnej jednote sa v roku 1962 prihlásil na diaľkové štúdium Fakulty telesnej výchovy a športu v Bratislave, kde ukončil štúdium trénerstva so špecializáciou zjazdové lyžovanie. Láske k športu a hlavne k lyžovaniu ho priviedol otec, rovnako ako všetkých jeho súrodencov. Na lyže sa postavil prvýkrát ako trojročný. Odvtedy sa lyžovanie stalo jeho vášňou, ktorá ho sprevádzala po celý život. Spolu s mladším bratom Vladom , sestrami Máriou a Žofiou reprezentovali nielen Slovensko, ale aj Československo na rôznych úrovniach súťaží cez okres, kraj , Majstrovstvá Slovenska aj Československa.
Po ukončení fakulty pôsobil ako učiteľ telesnej výchovy na Strednej škole spoločného stravovania v Kežmarku. Neskôr bol presunutý na Gymnázium P. O. Hviezdoslava, kde boli zriadené lyžiarske triedy. Tu vštepoval“ ujo OTTO“, ako ho žiaci familiárne oslovovali, lásku k lyžovaniu aj svojim študentom , z ktorých mnohí sa umiestňovali na popredných miestach, napr. Jana Šoltýsová Gantnerová, sestry Iveta a Jana Harvanové, Robo Janíkovský, Ján Bočkay, Martin Komora, Walter Renner, Jaro Štancel či Timotej Zuzula, Karol Král,
Späť k pretekaniu v zjazdovom lyžovaní sa vrátil až v dôchodkovom veku. Aktívne lyžoval až do svojich deväťdesiatichtroch rokov. Stal sa niekoľkonásobným majstrom sveta v kategórii Masters. Získal 2 Krištáľové glóbusy , a to v roku 2017 a 2018. V tom čase bol najstarším aktívnym pretekárom na svete.
V roku 2009 mu Slovenský olympijsky a športový výbor udelil cenu Vladimíra Černušáka za propagáciu a šírenie olympijských myšlienok.
Mal 3 deti: Ľubicu, Milana a Otta. Synovia po ňom zdedili lásku k lyžovaniu.
OTTO bol veľmi zručný , vždy ochotný pomôcť. Bol to veľmi činorodý typ človeka…často sám vravieval, že ani tri životy by mu nevystačili. Bol známy svojim šibalským úsmevom a zmyslom pre humor. Veľmi rád si uťahoval nielen z iných ľudí ale aj sám zo seba. V zálohe mal vždy buď veselú príhodu zo svojho života alebo dobrý vtip či hlášku. Mnohí si ho iste pamätáte, ako sedával na lavičke pred bytovkou, vystrúhaval ozdobné paličky a s radosťou nimi obdarúval svojich známych.
Rád trávieval čas v lese so svojimi starými priateľmi.
Drahý pán OTTO, Eči, ujo Otto, dedko…. váš odchod v úctyhodnom veku sa bolestivo dotkol vašich najbližších i všetkých vašich známych. Manželka Eva, Vám ďakuje za spoločne prežitých 59 rokov. Za Vašu lásku a starostlivosť sa Vám chcú v tejto chvíli poďakovať aj Vaše deti. Lúči sa s Vami aj ostatná rozvetvená rodina, Vaši priatelia,lyžiari-pretekári, bývalí kolegovia ,susedia a známi. Všetci, ktorí sem dnes prišli, ale aj tí, ktorí Vás poznali , no dnes prísť nemohli. Odpočívajte v pokoji ….
Spomienka 90 rokov
Spomienka 92. ročný lyžiar
